TOPlist
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
  1. Tiox 53 000bodov

 

Pekne Vás vítam na našej stránke Dozviete sa tu mnoho informácií a máte tu aj Online Inzerciu,na ktorej môžete predaj alebo kúpiť nejaké zvieratká.

 
 

Andulka

Banner Maker
 
                                                                              (Melopsittacus undulatus)
 
 
                                                                                       
Trieda: Vtáky
Rad: papagáje(Psittaciformes)
Čeľaď: papagájovité (Psittacidae)
Druh: Andulka Vlnkovaná
Výskyt: Austrália
Veľkosť: asi 22 cm
Hmotnosť: 30 - 40 g
Veľkosť krúžku: 4,2 mm
Počet vajec: 4 - 6 niekedy až 11
Inkubačná doba: 18 dní, 2-3x ročne
 
 
                                                               
 
 
 
 

 
 
 
 

 
Všeobecne: Andulka je najmenší ploskochvostý papagáj. Má štíhlu postavu. Pôvodná andulka má na spodnej časti tela, kostrči a na vrchných chvostových perách trávovozelenú základnú farbu, ktorá ostro kontrastuje s jasnožltou maskou. Na hrdle má 6 čiernych hrdelných znakov, po bokoch 2 fialové lícne škvrny. Zadná časť hlavy, tylo, zadná časť hrdla a chrbát sú žltozelené s čierno-hnedým vlnkovaním. Ramenné perá, posledné lakťové letky a krovky sú hnedočierne so žltým lemom. Dve najdlhšie chvostové perá sú tmavomodré, ostatné modrozelené so žltou škvrnou. Oko je modré, dúhovka žltá alebo biela. Zobák je rohovinovej farby, nohy sivomodré, pazúriky tmavé.
  V prírode: Andulky sú rozšírené takmer v celej Austrálii, okrem východného pobrežia a Tasmánie. Prirodzeným prostredím anduliek sú suché územia. Nenájdeme ich priamo na pobrežiach, dávajú totiž prednosť stromovému porastu lesostepí. Sú najrozšírenejším druhom papagájovitých vtákov v celej Austrálii.
  Chov: Sú to veľmi spoločenské vtáky, ktoré sa znášajú aj vo veľkých kolóniách. Andulky sú všeobecne nenáročné na kŕmenie.
  Odchov:
Párik pri hniezdení potrebuje predovšetkým dostatočne veľkú klietku, najvhodnejšia je menšia voliéra, na ktorú je možné pripevniť hniezdiacu búdku. Je možné nechať andulky hniezdiť aj vo väčšej klietke. Vhodné sú búdky  s rozmermi 15cmx15cmx20 cm (dxšxv) a horizontálneho tvaru o rozmeroch 20cmx15cmx15cm (dxšxv). Otvor búdky u ubidvoch typoch je s priemerom 5 cm.
 
 
  Jedálniček: V chovproduktoch sú bežne dostupné zmesi prosa, repky a niektorých druhov obilnín (pšenica, jačmeň, ovos), ktoré sú pre andulky najvhodnejšie. Veľkou pochúťkou je pre nich "senegálske proso", ktoré dostať či už vo forme celých klasov, alebo ako zrno.
 
 
                                                                                                    Pohlavie...
 
 
                                                                            
              Dospelý samec má ozobie modré, pri svetlejších        
                formách  môže mať ružové, ktoré ostáva celý život                       alebo sa po 3-4  rokoch sfarbí do modra.U samčekov
                      sa po 6-tich dá  spozorovať
začiatočné tokanie ku samičke.
                 
 
 
                                 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
   
 
 
 

   

 
 
                                                   
 
      Dospelá samička má ozobie hnedé, béžové alebo prípadne 
      modré s bielimy okrajmi okolo nozdier. Samičky netokajú,  
      poprípade niekedy k iným samičkám sa tak správajú, ale tok
      nie je výrazný ako u samčekov, je to skvôr iba jemné
      pokúšanie
sa o to.
       
 
 
 
 
 
 
 
                                   
    Mladý samček má ozobie ružové, prípadne fialové.Keď
      dosiahnu vek 2-4 mesiace, ozobie  
sa im začne sfarbovať do
      modra
. U svetlokrídlych foriem sa zvykne ozobie zfarbiť na
      tmavomodro
až v priebehu dvoch rokov, niekedy i neskôr a niekedy
      vôbec.

 
 
       
 
 
 
     
                                          
 
  Mladé samičky zvyknú mať ozobie ružové alebo fialové s 
    bielym
i okrajmi okolo nozdier. Vo veku približne troch až štyroch
      mesiacov sa ozobie samičky začína zafarbovať do béžova. U
mladých
      samičiek je niekedy pohlavie zistiť na prvý pohľad ťažšie, pretože
      niektorým sa nozdry zafarbia do ružova ako mladým samčekom a až po
      3 mesiacoch sa postupne začne zafarbovať do hneda.

 
 
   
 
 
                                              Farebné varianty anduliek...
  Olivovozelená andulka

 
  Vznikli súčasne s tmavozelenými andulkami vo Francúzsku. Základná 
  farba týchto vtákov je sýto olivovozelená s ľahkým hodvábnym leskom.
  Znaky na hrdle sú čierne, znaky na hrdle sú čierne, škvrny na líchach
  sú fialové a chvostové perá sú sivomodré. Najlepší vtáci majú sýtožltú
  masku s oranžovým nádychom. Odporúča sa páriť ich so sivozelenými,
  ktorými sa zlepší predovšetkým typ. Neoporúča sa páriť so svetlozelenými, pretože v ďalších generáciach nebude olivová farba jednotná.
 
 
 

 
 
  Zelená andulka
 
Fenotyp týchto vtákov pripomína divo žijúce andulky. Základná
  farba je jasno zelená, celkové sfarbenie tela kontrastuje so sýtožltou maskou, ktorá má zamatovočierne znaky na hrdle a tmavofialové škvrny na lícach. Čierna vlnkovaná kresba zreteľne vyniká na žltom podklade. Všetky chvostové perá sú tmavomodrej farby, nohy sú sivomodré. Na zlepšenie typu svetlozelených vtáčikov chovatelia používajú sivozelené, alebo svetlomodré vtáky. Neodporúča sa tieto vtáky páriť s kobaltovomodrými a sivomodrými vtákmi aby
  nedochádzalo k tmavnutiu svetlozelenej farby.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  Svetlo modrá andulka

  Po prvej svetovej vojne ich šľachtili aj Francúzi, ktorí vo veľkej
  miere prispeli k ich ďalšiemu rozšíreniu. Základná farba týchto
  anduliek je žiarivo svetlomodrá, maska je biela, na bielom podklade je čierne vlnkovanie. Chvostové perá sú tmavomodré s tyrkysovým odtieňom. Dokonalosť farby a typu je možné dosiahnuť krížením so svetlozelenými vtákmi.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  Tmavo modrá andulka
   
Boli vyšľachtené v roku 1920 pomocou tmavozelených. Základná farba je žiarivo kobaltovomodrá. Maska je biela, znaky na hrdle sú čierne, lícne škvrny fialové. Vlnkovanie hnedočierne až čierne, chvostové perá sú tmavomodré. Tmavomodré nepárime navzájom medzi sebou, pretože potomstvo má malú postavu a neštandartné zafarbenie. Preto sa odporúča krížiť so svetlomodrými alebo sivomodrými, prípadne olivovozelenými a tmavozelenými vtákmi štepiteľnými na mordú.
 
 
 
 
 
 
 
 
  Fialová andulka
 
  Tieto krásne andulky sú známe u chovateľov ako "violety".
  Vznikli v tridsiatich rokov a k nám boli dovezené až okolo
  roku 1957. Základná farba je čisto fialová, kresba je hnedočierna
  s bielym lemom, lícne škvrny sú fialové, chvostové perá sú
  modré, nohy sú sivomodré, oko má svetlú dúhovku. Za chovných
  partnerov sa odporúčajú svetlozelené vtáky s fialovým faktorom a
  sivé vtáky s fialovým faktorom.
 
 
 
 
 
 
 
  Žltohlavé a žltolíce andulky

   
 Vznikli súčasne v roku 1937 v Anglicku, Nemecku a v Austrálii. Do tej doby mali všetky modré rady len biele masky. Toto sfarbenie sa dnes vyskytuje pri modrých, fialových, bielych a sivých vtákoch. Aj zelený môžu byť nositeľmi žltolíceho faktora. Poznáme dva typy: žltolíci a žltohlavý. Žltolíci typ má základnú farbu rovnakú ako normálne sfarbené vtáky (nežltolíce), maska aj spodné chvostové perá sú žlté. Žltohlavý typ má žltú hlavu aj celé telo má s jemným žltým nádychom, preto sa svetlomodré javia ako modrozelené, tmavomodré ako tyrkysové, sivo  modré ako olivovosivé a albíny ako smotanovo sfarbené vtáky.
 
 
 
 
 

 
 
  Lutino 
  Prvý krát sa objavili v Belgicku v roku 1872 ale keďže sa nepoznala  ich dedičnosť, zanikli. Až v roku 1930 sa znova objavili nezávisle v
Nemecku, Anglicku, Francúzsku, USA, Austrálii aj v južnej Afrike. Sú to krásne sýtožlté vtáky bez kresby, letky a chvostové perá sú biele, znaky na hrdle a škvrny na lícach sú bielostrieborné. Nohy sú ružové, nadnozdrie ružovofialové a oči sú červené s bielou dúhovkou, zobák oranžovožlý. Môžeme ich páriť so svetlozelelnými vtákmi ale aj tmavozelenými, olivovozelenými a sivozelenými. Neodporúča sapáriť ich so zelenými opalínmi, pretože potom sa vyskytuje na kostrči zelený odtieň ktorý je nežiadúci.
 
 
 
 
 
 
 
Žlté krajkové (Lacewings) andulky 
 
Nazývané aj čipkovokrídle sa začali objavovať od roku 1940. Tieto vtáky majú telo svetložlté so svetlo škoricovou až hnedastou kresbou na krídlach. Táto kresba je podobná krajke (čipke). Lícne škvrny sú strieborné,
  oči červené. Sú to veľmi vzácne andulky.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  Sivé andulky  

  Vznikli v roku 1934 súčasne v Austrálii a v Anglicku. Pretože tie 
  austrálske boli dominantného sivého typu sú dodnes známe ako "dominantné austrálskesivé andulky". Anglické boli tmavšie a čoskoro zanikli. Dnes sachovajú už len austrálske. Ich základná farba je čisto sivá, kresba je čierna s bielym lemom, maska má čierne znaky na hrdle a sivé škvrny na lícach, ručné letky a chvostové perá sú čierne. Sivý môžu byť aj svetlokrídly s opalinovou alebo škoricovou kresbou, žltolíci alebo žltohlavý. Sú to vynikajúce výstavné vtáky pre svoju robustnosť , veľké hlavy a symetrické hrdelné znaky.
 
 
 
 
 
  Albino

    Tieto snehovobiele vtáky vznikli v roku 1932 u nemeckých chovateľov. Sú opakom lutina v zelenej rade. Základná farba týchto vtákov je čisto biela bez modrého nádychu, oči sú červené so svetlou dúhovkou, znaky na hrdle chýbajú, lícne škvrny sú striebornobiele, nohy sú mäsovej farby, pazúriky a zobák sú svetlejšie. Nadnozdrie u samčekov je ružovofialové, u samičiek je belavé až hnedkasté. Na zlepšenie typu sa pri párení používajú sivé andulky. Nikdy nekrížime s vtákmi zelenej rady a modrej rady s tmavým faktorom .
 
 

 

 
 
 
 
 
  Biele krajkové (lacewings) andulky
           
                                             
   Vznikli v štyridsiatich rokoch, ich základná farba je jasnobi
ela, na krídlach, záhlaví, chrbte a na hlave je jemné krásne bledoškoricové vlnkovanie, chvost je škoricovej až čokoládovej farby,oči sú červené so svetlou dúhovkou, lícne škvrny fialovostrieborné, nadnozdrie ako u lutino. Môžu sa vyskytovať aj žltolíce aj žltohlavé.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  Biele andulky s modrým a červeným odtieňom

  Tieto andulky boli v dvadsiatich rokoch odchované súčasne vo
  viacerých krajinách. Ich základná farba je biela, na prsiach, bruchu, bokoch a na kostrči majú trblietavý modrý alebo červený nádych. Znaky
  na hrdle sú len jemne naznačené striebrosivou farbou, lícne škvrny sú bledofialové, nohy modrosivé, oko má svetlú dúhovku.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  Recesívna straka
                                                                                                                                                
  Vtáci tejto mutácie majú pestrý, nepravidelne strakatý vzor a žiarivú farbu, dostali aj názov "harlekýny". Ďalšími pozoruhodnými znakmi recesívnych strák sú veľké výrazné čierne oči (bez bieleho okružia) a stále do ružova sfarbené ozobie. Dokonca ani dospelí samčekovia ho nemajú modré. Hrdelné znaky majú buď v plnom počte alebo im chýbajú, vo vnútri lícnych škvŕn majú belavo-strieborné pierka. Vlnkovanie sa spravidla vyskytuje na lícach a krídlach.
 
 
 
 
 
 
 
  Dominantná straka
  
 
  Majú veľké, veľmi rovnomerne vykreslené škvrny a ich
  zvláštnym znamením je žltá, respektívne biela škvrna na šiji.
  Vďaka mimoriadne pravidelným škvrnám bolo čoskoro možné
  chovať vtákov s jedným žltým, resp. bielym pruhom okolo hrude,
  tzv. pruhované straky.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  Opalínová andulka
                                                                                                                                                    
  Keďže zelená alebo modrá základná farba týchto vtákov sa jagá ako opalín, majú pomenovanie podľa pekného drahého kameňa. Nastali u nich zmeny v melanínových kresbách, takže vlnovky na hlave a šiji takmer úplne zanikli. Aj čierne čiary na chrbte zmizli a na krídlových krovkách zrástli do väčších vľakov. Vytvárajú veľké písmeno "V". Opalíny majú hrdelné škvrny mimoriadne veľké a často sú vo väčšom počte, takže sa navzájom prekrývajú. Na letkách sú široké priečne pruhy zelenej alebo modrej základnej farby. Ich chvostové perá majú svetlý lem. Samozrejme opalíny sú vo farbe zelenej, sivej, modrej, fialovej atď.
 
 
 
 
 
 
 
  Dúhové andulky

   
  Boli vyšľachtené po druhej svetovej vojne v Anglicku. Sú kombináciami žltohlavých, bielokrídlych, tmavomodrých a fialových vtákov. Všetky tieto farby sa dúhovo prelínajú bez toho, že ty tvorili nečistú farbu. Krídla majú pastelové žlté alebo zelenomodré s bledosivou kresbou, hlava je žltá, chvostové perá sú sivobiele s modrým odtieňom, znaky na hrdle a ostatná kresba môže aj chýbať.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  Čiernotváre andulky
 
  Tato Blackface mutácia je extrémne vzácna a pomerne nová.Z prvej polovici 20 rokov 21 storičia. Vyskytuje sa iba v Holandsku. Chovatelom je van Dijk. Bola vyšľachtená zo zakúpených dvoch modrých mutácií samčekov s čiernym vlnkováním a čiernymi znakmy na hrudi s normální šedou samičkou. Tato mutácia je pravdepodobne recesivná. V roku 1998 bolo zatiaľ iba 13 týchto anduliek a v prípade nemoci je možné, že táto mutácia zanikne.
 

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  Half-Sider andulka
   Je to komdinacia dvoch farieb po rodicoch. Cez stred tela ide akasi pomyselna ciara, ktora deli telo vertikalne a farebne na 2 polovice. Je to porucha. Tito jedinci su velmi ziadani pretoze su zriedkavi a zaujimavi. Halfsaider-andulka nemusi byt len modro-zelena, moze byt hociaka ina. Halfsaider je casto plodny a na svoje potomstvo prenasa len jednu z farieb. Ak je otec halfsaider, je takmer miziva sanca ze jeho deti budu tiez halfsideri. Halfsaider je niekedy aj gynandromorf. To znamena ze jedinec ma oboje pohlavie a nie je schopny mat potomstvo. Sposobuje to strata jedneho chromozonov X.

Banner Maker

 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one