TOPlist
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
  1. Tiox 53 000bodov

 

Pekne Vás vítam na našej stránke Dozviete sa tu mnoho informácií a máte tu aj Online Inzerciu,na ktorej môžete predaj alebo kúpiť nejaké zvieratká.

 
 

Korela Chochlatá



    

Korela chocholatá 

(Nymphicus hollandicus)
Anglicky: Cockatiel
Nemecky: Nymphensittich

                                                                                                            

 Pôvod:
Malý kakadu, tak býva často nazvaná korela vďaka svojmu chocholu medzi chovateľmi. Pochádza z Austrálie a svojou veľkosťou sa radí medzi stredne veľké papagáje. V Austrálii sa živí trávnymi semenami, plodmi rôznych stromov a ovocím. V dobe tamojšieho zberu úrody, často aj s ostatnými papagájmi napáda obilné a kukuričné polia a robia tak poľnohospodárom značné škody na úrode.

 Vek:
Korela chocholatá sa v priemere dožíva 18 rokov. Zriedka sa dožívajú vyššieho veku, ale pravidlo potvrdzuje výnimky. Všetko samozrejme závisí od kondície, genetických faktorov a spôsobu chovu.

 Charakteristika druhu:
Korela chocholatá. Jeden z najhojnejšie u nás chovaných druhov papagájov. Tento nenáročný papagáj v dôsledku nedostatočných informácií ešte prednedávnom tvoril pomyslený prestupový bod, medzi andulkou a rozelou pestrou, ktorého si do svojich chovov volili predovšetkým začínajúci chovatelia. V dnešnej dobe je informácií dostatok a začiatočníci sa s vervou púšťajú i do chovu náročnejších papagájov, ako je spomínaná korela.
 Náročnosť:
Korela chocholatá je veľmi nenáročný papagáj, ktorý zahniezdi takmer každému chovateľovi. Každému, ktorý prekoná úskalia s rozlíšením pohlavia a zostavením páru, ktorý sa bude skladať z papagájov opačného nie rovnakého pohlavia. Korely dospievajú pohlavne veľmi skoro a to už vo veku jedného roku, takže odchovov sa môžu veľmi zavčasu dočkať aj príliš nedočkaví chovatelia.

 Znášanlivosť:
Títo malí kakaduovia ľahko zahniezdia aj v spoločnosti iných, mierumilovných papagájov ako sú oni sami. Takže mnohí chovatelia si môžu dopriať vskutku prekrásny pohľad na voliéru pestro vybavenú rôznymi druhmi vtáctva. Nemalo by sa však zabúdať na dostačujúce rozmery voliéry. Voliéra by mala byť dlhá aspoň dva metre, aby mali papagáje dostatok miesta k preletu. Tiež netreba zabúdať na priestor, kde by sa mohli papagáje schovať, ktorý je predovšetkým v zime a pri sychravom jesennom počasí takpovediac nevyhnutný. Korely bývajú vo voliérach často dopĺňané holúbkami diamantovými, andulkami a rôznou drobotinou. My tiež tieto papagáje chováme spolu so všetkými druhmi, ktoré sa v našom chove vyskytujú. Napriek tomu, že sú korely chované spoločne s papagájmi spevavými, ktoré ako sa vravieva práve medzi mierumilovné papagáje rozhodne nepatria, nedochádza medzi nimi k šarvátkam a poraneniam.
 Rozlišovanie pohlavia:
Rozpoznať pohlavie, či už pri mladých, či dospelých korelách je veľmi zložité. Pohlavná dvojtvárnosť nie je vyvinutá a tak robieva rozlišovanie pohlavia u koriel problémy nielen začiatočníkom, ale aj skúsenejším chovateľom. Literatúra síce udáva ako rozpoznávací znak pre rozlíšenie pohlavia u prírodných foriem týchto vtákov rozdiel v intenzite sfarbenia. Samci mávajú prevažne žltú hlavu a červené líca, zatiaľ čo pri samiciach je táto červená farba líc sotva poznateľná. Chovatelia tiež rozlišujú pohlavie koriel chocholatých podľa matnejších farieb alebo žltej farby na spodnej strane chvostových pier pri samiciach. Pri mutáciách, ktorých je u týchto papagájov vyšľachtené nespočetné množstvo je rozlíšenie pohlavia podľa týchto znakov komplikovanejšie, nie však nemožné. Najspoľahlivejším znakom pre určenie pohlavia je spev samčeka. Tento začínajú predvádzať mladí samčekovia dosť zavčasu po osamostatnení, ešte skôr ako začnú preperovať do dospelého šatu.

 Chovné zariadenie:
Korely chocholaté sú ideálne aj pre chovateľov s obmedzenými možnosťami priestorov na chov. Uspokoja sa aj s neveľkými klietkami. Ja sám som v začiatkoch tieto operence úspešne odchovával v klietke o rozmeroch 90(š) x 45(h) x 70(v) cm. V menších klietkach pre jeden pár na odchov už nedoporučujem. Momentálne ich chováme v klietkach o rozmere 100 x 45 x 80 cm a vo voliére 120 x 120 x 275 cm, kde majú vytvorené ideálne podmienky na ich odchov. Na klietkach a voliérach sú použité či už originál mriežky, ktoré dostať zakúpiť alebo králikárske pletivo. Pletivo je poplastované, kostra voliér je z drevených hranolov a tiež klietky majú drevený základ, v ktorom sú osadené už spomínané mriežky.

 Potrava:
Korely kŕmime zmesou suchých zrnín, ktorá je podobná, alebo takmer totožná so zmesou pre rozely a väčšinu stredne veľkých austrálskych papagájov. Túto zmes je dobré predovšetkým v období odchovu mláďat nakličovať a podávať v častejších intervaloch, avšak nie všetky papagáje si na ňu zvyknú a niektorí ju dokonca budú úplne ignorovať. Nepoznám však papagája, ktorý by odmietal brať vaječnú miešanku. Tou by sa spoločne s ovocím a zeleninou nemalo pri odchove mladých šetriť. Spotreba krmiva a predovšetkým aj spomínanej miešanky a ovocia v tomto období očividne vzrastie. Medzi zrejme najobľúbenejšie ovocie patria jablká a hrušky. Korely radi skonzumujú väčšinu u nás pestovaného ovocia a zeleniny. Tiež by sa mali podávať vetvičky na obhrýzanie. Tie môžu byť aj z listnatých aj ihličnatých stromov. Často používam vetvičky bazy čiernej, a ovocných stromkov. Vetvičky z ihličnanov, sú u papagájov veľmi obľúbené.

 Hniezdenie:
Chovná sezóna koriel začína spravidla ako u väčšiny austrálskych papagájov na jar, po ustálení vonkajších teplôt, ktoré už neklesajú pod nulu. Chovný pár začne upravovať búdku a jej okolie, samec zaháji tok, vtáci sa začnú intenzívne kŕmiť a páriť. Chovná sezóna sa dá jednoducho podnietiť spestrením stravy, pridávaním vaječnej miešanky. Potom sa začne samička dlhodobo a stále častejšie zdržovať v búdke, čo vo väčšine prípadov poukazuje na blížiacu sa znášku. Čo sa týka búdky, nie sú na jej typ veľmi náročné. Či už búdka klasická z dosiek alebo kmeňová o rozmeroch 25 x 25 cm základňa a 35 cm výška s vletovým otvorom o priemere 8 cm by mala byť postačujúca. Niektorí chovatelia skôr praktizujú búdky ležaté, ale nám sa v chove veľmi neosvedčili. Netreba zabudnúť na hniezdnu priehlbinu na dne búdky kvôli rozkotúľaniu znášky. Korely sú totiž dosť neporiadne na udržanie celej znášky pokope a potom dochádza k zachladeniu vajíčok v znáške a aj z oplodnených vajíčok sa tak mláďatá nevyliahnu. Znáška pozostáva z 4 - 7 vajec, ojedinele aj viac. Samica si obvykle zasadá na znášku už pri druhom znesenom vajci a celú znášku následne zahrieva ešte približne 18 - 21 dní po znesení posledného vajíčka. Po troch týždňoch inkubácie sa začnú liahnuť mladé. Mláďatá sa liahnu tak ako boli znesené aj vajíčka. Často sa stáva, že posledné vyliahnuté mláďatá  sú utláčané už staršími súrodencami, ktorí pomerne rýchlo rastú a následne hynú. Uprednostňujeme odber vajíčok zo znášky a nahrádzame ich umelými, kým samička neznesie posledné vajíčko a opäť ich vkladáme do hniezda, aby sa mláďatá vyliahli naraz. Mláďatá sú ihneď po vyliahnutí zarastené páperím. Farba páperia závisí od druhu mutácie. Mladé papagáje sú kŕmené rodičmi v búdke ešte 3 - 4 týždne, potom postupne opúšťajú hniezdnu búdku, kde sa už nezvyknú vracať. Po opustení búdky bývajú mladé korely kŕmené rodičmi ešte zhruba tri týždne. Po úplnom osamostatnení mláďat je dobré ich odstaviť od rodičov. Často totiž už chovná pára medzi tým začala nové hniezdenie a samička už sedáva na znáške, vtedy mláďatá dokrmuje iba samček. Niektorí chovatelia uvádzajú, že samček neodstavené mláďatá naháňa a je k nim agresívny. Nám sa to ešte nestalo. Naopak stal sa nám už aj prípad, kedy samček kŕmil mláďatá z prvého hniezdenia a už aj čerstvo vyliahnuté mláďatá a to veľmi usilovne bez známok agresivity a vyčerpania celých 7 dní až do odstavenia mladých z prvého hniezdenia. Nie je to však žiaduce, ale niekedy sa takýmto javom nedá zabrániť. Iba odobratím vajíčok z ďalšej znášky tak, aby ukončili obaja rodičia zdarne odchov potomstva z prvého hniezdenia. Nežiaducim javom pri hniezdení býva u niektorých jedincov vytrhávanie rastúcich pier mláďat v hniezde rodičmi až do krvi. Mláďatá potom mávajú pri vyletení z hniezda holé miesta na tele. Zvyčajne sa to po prvom preperení u vtáčikov stratí, ale môžu ostať na tele aj lysiny, ktoré už nikdy nezarastú. V takom prípade nikdy jedince z potomstva nezaraďujeme do ďalšieho chovu, pretože je to dedičné. Presnú príčinu tohto neduhu u koriel dnes nikto nepozná. Stáva sa to aj po troch rokoch pri rodičoch, ktorí majú za sebou úspešné (bez tohto javu) odchovy. V žiadnom prípade som vás nechcel odradiť od chovu týchto krásnych vtáčikov, ale niekedy je lepšie takéto skutočnosti vedieť dopredu. Nie práve ten váš vtáčik musí byť práve z takejto generácie.
 
  
 
  
 
   
 
  
 
 
 
 
TOPlist
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one